Rohlik.cz zviditeľnil krízu pracovného trhu v ČR

Kauza týkajúca sa online potravín Rohlík.cz poukázala na zásadný problém vzmáhajúcej sa českej ekonomiky a tým je nedostatok pracovných síl. Celá situácia je spôsobená verejnou správou, ktorá nielenže nie je schopná prijať opatrenia, ktoré by do Českej republiky priviedla pracovníkov, ale aktívne komplikuje život tým, ktorí tak často na hrane dysfunkčného zákona robia.

Záťah v pražskom sklade Rohlík, nasledovaný vyhostením 85 ukrajinských pracovníkov, opäť upozornil na pálčivý problém českého biznisu, ktorým je nedostatok pracovných síl. Rohlik.cz si Ukrajincov s poľskými pracovnými vízami najal od poľskej agentúry, ktorá za nich platila poistenie. Takto najatí ľudia nepotrebujú v Česku povolenia na prácu, čo potvrdzuje aj Zákon o zamestnanosti, č. 435/2004 Zb., § 68, písm. K: „Povolenie k zamestnaniu, zamestnanecká karta alebo modrá karta sa podľa tohto zákona nevyžaduje k zamestnaniu cudzinca, ktorý bol vyslaný na územie Českej republiky v rámci poskytovania služieb zamestnávateľom so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie.“

Cudzinecká polícia sa však domnieva, že tu Ukrajinci pracovali nelegálne. Tomáš Hulan, hovorca pražskej polície, tvrdí: „Pracovali na území Česka, aj keď mali vízum, ktoré ich oprávňuje pracovať len v Poľsku. Vo zvyšku schengenského priestoru sa síce môžu pohybovať, ale nemôžu tu pracovať. “ S tým však nesúhlasí majiteľ Rohlíka, Tomáš Čupr, ktorý so svojím právnym tímom pripravuje analýzu opierajúcu sa nielen o český Zákon o zamestnanosti, ale aj judikát Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý dal v podobnej kauze za pravdu holandskému podnikateľovi zamestnávajúcemu Turkov s nemeckými vízami (Rozsudok C-91/13).

Okrem právnej stránky, ktorú vyrieši zrejme až súd, má celá vec aj stránku spoločenskú, ekonomickú a politickú. Ani nie preto, že rovnako, ako Rohlík, postupuje celá rada českých firiem. Je to predovšetkým preto, že takto postupovať sú firmy nútené ekonomickou realitou. Česi na nimi vypísaných pozíciách totiž pracovať nebudú, čo ilustruje situáciou v Rohlíku sám Čupr: „Píšeme na Úrady práce, dávame do zblbnutia inzeráty … Myslím, že naše platové podmienky sú úplne v súlade s okolitými skladmi a s prácou, ktorú tí ľudia vykonávajú. Po všetkých odvodoch im ostane 20 tisíc … Aj keď neplatíme zle, medzi Čechmi o túto prácu nie je záujem.“

Aj keď si Česi myslia, že ich cudzinci pripravujú o prácu, realita je iná. Mnohé odvetvia sú doslova ohrozené nedostatkom ľudí. „Firmy musia odmietať zákazky, pretože nie sú schopné pokryť dodávky svojim odberateľom, alebo sú dokonca penalizované za to, že nedodávajú včas kvôli tomu, že nemajú dostatok ľudí“, hovorí Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy.

A nie je to problém len nezáujmu o určité pozície, ale často doslova problém kapacitný. „Bez ukrajinských robotníkov by sa české stavebníctvo položilo, nastal by kolaps,“ načrtáva situáciu v stavebníctve Evžen Korec, riaditeľ developerskej spoločnosti Ekospol. „Nielen, že Česi o tieto pozície záujem nemajú, ale nie je ani počet takýchto kvalifikovaných robotníkov, ktorí by to mohli robiť, pretože v Českej republike stratila populácia záujem o to, aby sa vyučila.“

Vývoj miery nezamestnanosti za rok 2016 v EÚ

Vývoj miery nezamestnanosti za posledný rok vo vybraných štátoch EU (Eurostat, Google.cz)

Zjavne ide o systémový problém českej spoločnosti a jej správy. Česká republika má najnižšiu mieru nezamestnanosti z členských štátov Európskej únie (podľa Eurostatu k februáru 2017). Pracovný trh je schopný okamžite zamestnať na 150 000 ľudí. To je dané nielen nízkou pôrodnosťou populácie a práve prebiehajúcou ekonomickou konjunktúrou, ale „nešťastnou politikou štátu v oblasti školstva, čo je dlh minulých 25 rokov,“ hovorí Radovan Burkovič, šéf Asociácie pracovných agentúr. „Školstvo totiž neprodukuje ľudí, ktorých by priemysel potreboval.“

Ak v ČR chýbajú pracujúci, potom je to vecou verejnej správy. „Vláda má vedieť, akých pracovníkov tu potrebujeme. Má tomu prispôsobiť školstvo. Má k dispozícii matriky, čiže vie o tom, že sa rodilo menej detí a že bude menej absolventov, „konkretizuje Burkovič. A keďže ovplyvniť pôrodnosť, ani výstupy školstva sa nedá okamžite, je potrebné, aby Česká republika otvorila svoje hranice a nekomplikovala vstup pracovných síl.

„Málokto si uvedomuje, že my vlastne bojujeme o tých ľudí, “ varuje Burkovič. „Dnes aj ten Ukrajinec s poľským pracovným vízom, ktoré dostal na dva roky a má možnosť 6 mesiacov pracovať v Poľsku alebo 3 mesiace v inej krajine EÚ, tak si tiež vyberá … V Českej republike máme minimálnu mzdu 11 tisíc korún a hneď vedľajšie Nemecko ju má 800 Euro. “

Problematickým prvkom celej kauzy s Rohlíkom teda nie je firma sama, ale česká vláda. Tá namiesto toho, aby prevzala dobrú prax zahraničí s vydávaním pracovných víz, stíha firmu, ktorú de facto dotlačila k tomu, aby sa pohybovala na samej hranici existujúceho zákona, ktorý je sám o sebe kontraproduktívny. Otázkou potom je, ako si majú české firmy poradiť v tejto neutešenej situácii, ktorá ohrozuje nielen ich konkurencieschopnosť, ale aj samotné prežitie. Navyše, keď sú vystavené riziku trestného stíhania aj v prípadoch, keď sa pohybujú v medziach zákona.

Zdroje: Česká televize, iDnes.cz, DVTV, Hospodářské noviny